Radu Jude je jedným z najvýznamnejších a najplodnejších súčasných európskych režisérov. Filmár s nekompromisným, jedinečným hlasom. Do svojich filmov vnáša surovú, nespútanú energiu, korení ich čierno čiernym humorom. Jeho tvorba siaha od politických po filozofické filmy, ktoré sú hĺbkovou sondou do temnej minulosti Rumunska a zároveň reflektujú jeho hlboko históriou poznačenú súčasnosť. Spája vysoké umenie s nízkym, pričom vždy na oboje nahliada rovnako kritickým, neúprosným pohľadom. Skutočne revolučný umelec.

Radu Jude bol asistentom réžie pri filme Cristiho Puiu Smrť pána Lazarescu (2005), ktorý znamenal začiatok Nového rumunského filmu, fenoménu, ktorý dostal rumunskú kinematografiu na svetovú mapu. Režíroval niekoľko krátkych filmov a neskôr prešiel k celovečerným filmom, debutoval Najšťastnejším dievčaťom na svete (2009), po ktorom nasledovali Všetci v našej rodine (2012). Nakrútil dokumentárne a hrané filmy vrátane Aferim! (2015), Zjazvené srdcia (2016), Je mi jedno, že sa do dejín zapíšeme ako barbari (2018) a Kapitálky (2020). Film Smolný pich aneb Pitomý porno (2021) získal Zlatého medveďa na Berlinale a film Nečakajte príliš veľa od konca sveta (2023) Cenu poroty na filmovom festivale v Locarne.

Súčasná rumunská kinematografia prekvitá. Populárne komédie odrážajúce mladšiu demografickú skupinu kultúrnych konzumentov lámu rekordy v návštevnosti, zatiaľ čo artová kinematografia sa každoročne zviditeľňuje na medzinárodných filmových festivaloch. V tomto ohľade ponúka táto retrospektíva pestrú vzorku širokej filmovej a tematickej palety rumunskej kinematografie – od artových experimentov v naratívnej i dokumentárnej forme až po divácky atraktívnejšie diela, ktoré siahajú po osvedčených žánroch (komédia, film noir, filmy o dospievaní atď.).

Etablovaný autor Radu Muntean rozširuje svoju prenikavú psychologickú filmárčinu v rámci žánrových tonalít napätia vo filme Intregalde, pričom tento umelecký prístup zopakoval aj nováčik Mihai Mincan vo svojom debute Obzor, teologickom thrilleri plávajúcom v medzinárodných vodách. Rozmanitosť žánrovej filmovej tvorby zoširoka ilustrujú dvaja skorumpovaní antihrdinovia – štátni zamestnanci – v mestskom noire Bogdana Miricu Boss (očakávané pokračovanie jeho neo-westernu Psi) a vo vidieckej tragikomédii a festivalovom hite Paula Negoescua Muži činu, zatiaľ čo debut Any-Marie Comanescu Horia ponúka protikladný pohľad na sladkobôľnu nevinnosť dospievajúcich mladých hrdinov.

Ďalším žánrovým filmom je Mammalia, v ktorom Sebastian Mihailescu skúma patriarchát v dystopicko-gotickom art-housovom rámci, zatiaľ čo toxická maskulinita a LGBTQIA+ identita je v centre pozornosti filmu Pole vlčích makov divadelného režiséra Eugena Jebeleanu, ktorý dramatizuje neslávne známy skutočný prípad homofóbie a policajnej brutality, ktorý sa odohral v Bukurešti. Ostrov Anci Damian dokazuje, že nie je len kompenzáciou skromnej produkcie animovaných filmov v rumunskej kinematografii, pričom v ňom autorka prináša jednu z najživších reimaginácií zásadného diela rumunského surrealistu Gellu Nauma (samo o sebe inšpirované románom Robinson Crusoe Daniela Defoa) a skúma aktuálne témy migrácie, konzumerizmu a klimatickej krízy pod hudobným vedením Alexandra Balanescu a Ady Milea.

Dokumentárne filmy zaradené do retrospektívy odrážajú rastúci záujem o angažovanosť tejto formy v archívoch (a tým aj terapeutický proces (seba) analýzy) – prístup, ktorý sa rovnako zaujíma o osobné príbehy (ako v prípade dojímavého rodinného portrétu režiséra Eugena Buica Pani Buicová) a národné dejiny (epištolárna esej Medzi revolúciami, ktorej spoluautormi sú režisér Vlad Petri a renomovaná spisovateľka Lavinia Braniste).

Ľudské telo je dokonale vyladený biologický stroj riadený superpočítačom – ľudskou mysľou. Funkcie má prednastavené, zakódované v génoch, potrebný software nainštalovaný. Postupne s pridávaním hardwaru, keď človek rastie a vyvíja sa, sa jeden po druhom aktivujú jednotlivé programy. Telo a myseľ zvyknú fungovať bez výraznejších problémov. Tu a tam si ich vyladíme, poopravíme návštevou lekára. Čo sa stane, keď ich ovládne agresívny, invazívny prvok prichádzajúci zvonku alebo aj zvnútra? Násilie, závislosti, vírus a tehotenstvo, alebo dospievanie, smútok a úzkosť. Telo sa ich najprv prirodzene snaží absorbovať v snahe poradiť si. Zákonite však pod ich vplyvmi dochádza k premenám. Zmena tela mení myseľ a naopak. Vitajte vo svete tela a jeho premien!Ľudské telo je dokonale vyladený biologický stroj riadený superpočítačom – ľudskou mysľou. Funkcie má prednastavené, zakódované v génoch, potrebný software nainštalovaný. Postupne s pridávaním hardwaru, keď človek rastie a vyvíja sa, sa jeden po druhom aktivujú jednotlivé programy. Telo a myseľ zvyknú fungovať bez výraznejších problémov. Tu a tam si ich vyladíme, poopravíme návštevou lekára. Čo sa stane, keď ich ovládne agresívny, invazívny prvok prichádzajúci zvonku alebo aj zvnútra? Násilie, závislosti, vírus a tehotenstvo, alebo dospievanie, smútok a úzkosť. Telo sa ich najprv prirodzene snaží absorbovať v snahe poradiť si. Zákonite však pod ich vplyvmi dochádza k premenám. Zmena tela mení myseľ a naopak. Vitajte vo svete tela a jeho premien!

Výkladnou skriňou každého festivalu je jeho súťažná sekcia.
V hlavnej súťažnej kategórii, nazvanej Meeting Point Europe, premietneme kolekciu najlepších európskych filmov vyrobených za ostatné dva roky, ktorá vznikla ako výsledok hlasovania európskych filmových kritikov.

Ide o originálnu koncepciu zostavovania súťažnej sekcie, pretože filmy, ktoré sa dostali do záverečného výberu, vybrali kritici z 15 európskych krajín (Belgicko, Česká republika, Čierna Hora, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko a Veľká Británia). Rebríček najlepších filmov odzrkadľuje subjektívny pohľad kritikov na európsku kine- matografiu a zároveň zohľadňuje dianie na filmových scénach jednotlivých zastúpených krajín, ako i na medzinárodnej úrovni, pričom jediné relevantné kritérium je umelecká kvalita a sila osobnej autorskej výpovede.

Kritici zostavili svoj vlastný rebríček najlepších európskych filmov za spomí- nané obdobie. Každému z filmov hlasovaním priradili body. Výber filmov, ktoré získali najviac bodov, premietneme na festivale v rámci súťažnej sekcie Meeting Point Europe. Film, ktorý získal najviac bodov, bude na konci fes- tivalu vyhlásený za víťazný a bude ocenený hlavnou cenou festivalu – Meeting Point Europe Award.

Cinematik.doc je súťaž slovenských celovečerných dokumentárnych filmov, ktoré mali premiéru v období jedného roka pred festivalom. Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc udeľuje na návrh medzinárodnej poroty festival Cinematik za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu.

Aktuálne slovenské kino premiéry, televízne novinky, ale aj prehliadka filmov študentov Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Slovenská kinematografia je mimoriadne živá a Cinematik vyberá tie aktuálne najzaujímavejšie dokumentárne ale aj hrané tituly.

Po obľúbenom každoročnom výbere Kinema Choice predstavujeme novú a bohatšiu sekciu Cesty slávy, ktorej názov je inšpirovaný dnes už slávnym Kubrickovým dielom z roku 1957.