Tipy na utorok
13. septembra 2011
Nenechajte si ujsť
Čas grimás
14:00 Fontána
projekcia za účasti režiséra Petra Dimitrova
Nickyho rodina
17:30 Fontána
projekcia za účasti režiséra Mateja Mináča
M – Vrah medzi nami
20:00 Fontána
projekcia pri príležitosti 80. výročia premiéry
Filmové tipy
Sur mes lèvres (FR) r. Jacques Audiard
Dom umenia 17.00
Život sekretárky Carly sa kompletne mení po stretnutí s novým asistentom Paulom. Prepustený väzeň a nesmelá sekretárka si nečakane rozumejú a rozhodnú sa navzájom si „pomôcť“ – vzájomne sa oboznámia so svetom, o ktorom ten druhý nič nevie. Okrem iného to znamená, že spolu naplánujú veľkú krádež.
Na pozadí kriminálnej drámy sa odohráva osudový príbeh dvoch outsiderov odporujúci žánrovým klišé. Kontrastné prostredie pritom vytvára mnoho zábavných, ale i tragických situácií. Jacques Audiard i tentoraz výborne vykreslil problémy hrdinov uväznených v neznámom prostredí. Podarilo sa mu však udržať rovnováhu medzi odlišnými svetmi, bez toho, aby film skĺzol k nadmernému dramatizovaniu na úkor uveriteľnosti deja. Je to ale hlavne originálne vykreslený vzťah Carly a Paula, pohybujúci sa niekde na hranici medzi láskou a nenávisťou, ktorý robí z filmu vynikajúci divácky zážitok.
Vladana Hrivnáková
Mr. Nobody (BE/FR/CA/DE) r. Jaco Van Dormael
Dom umenia 23.00
13 rokov nenakrútil Jaco Van Dormael celovečerný film, aby v septembri 2009 predstavil na medzinárodných festivaloch v Benátkach a Toronte svoj 140-minútový opus Pán Nikto. Ešte len tretia dlhometrážna snímka belgického autora je zároveň jeho anglofónnym debutom a hereckou derniérou hlavného predstaviteľa, dnes výlučne frontmana kapely 30 Seconds to Mars Jareda Leta.
Megalomanský internacionálny projekt v sebe zlučuje ideály opulentného audiovizuálneho zážitku a intelektuálneho presahu. Strhujúcu formu zakladá tvorca na farbistej výprave, estetike videoklipového strihu, no hlavne energickej dynamike. Vplyv postmoderny však ešte viac cítiť z náplne filmu: Nemo Nobody sa počas vidiny prežitia alternatívnych životov zaoberá aktuálnymi filozofickými koncepciami slobodnej voľby, teórie chaosu, relativity času, ba dokonca možnosťou viacnásobného bytia. Ťažko však v závere posúdiť, či skôr vizionársky alebo banálne.
Juraj Kedro
Van Diemen’s Land (AU) r. Jonathan auf der Heide
Fontána 23.00
Udalosti rekonštruované na základe výpovedí známeho austrálskeho väzňa Alexandra Pearca sa odohrávajú v nehostinnej Tasmánii, kde je spolu s ďalšími trestancami dopravený, aby si odpracoval svoj trest. Útek rovná sa záhube, no tasmánske lesy sú v snímke Jonathana auf der Heideho iba pasívnym spoluvinníkom. Demýtizácia väzenských hrdinských útekov poodhaľuje, ako by sa asi utečenec mohol zachovať v momente, keď je konfrontovaný s istou smrťou vyhladovaním. Čo robí človeka človekom v boji o vlastné prežitie? I keď sa snímka v elipsách neustále vracia k jednému opakovanému činu (akurát väzňov ubúda), znepokojivý pocit u diváka si udrží až do konca – a to hlavne kontroverznosťou témy. Prvoplánovo šokovať za každú cenu sa však nesnaží. Vnímavá kamera Ellery Ryan sníma pochmúrne lesy s nutným minimom farieb a širokouhlý formát 2,35:1 si určite treba vychutnať v kine.
Maroš Brojo