Tipy na pondelok
8. septembra 2013
Nenechajte si ujsť
5 pravidiel
14.00 Fontána
projekcia za účasti režiséra Vavřinca Menšla
Obrazy starého sveta
14.00 Dom umenia
významný slovenský dokument za účasti režiséra Dušana Hanáka
Cigáni idú do volieb
17.00 Fontána
súťažný dokument za účasti režiséra Jara Vojteka
Pena dní
20.00 Dom umenia
nový film Michela Gondryho v premiére
Tipy dňa
L’écume des jours, r. Michel Gondry
20.00 Dom umenia
Slávny román Borisa Viana Pena dní má dodnes významné miesto vo francúzskej literatúre a je obľúbený najmä medzi mladými ľuďmi. V centre je veľmi jednoduchý milostný príbeh muža a ženy, dôležitý je však svet, v ktorom sa odohráva – svet, kde sa prelína reálne a fantastické. Vian vychádza z povojnového Paríža plného bohémov (na čele s filozofom-celebritou Jean-Paul Sartrom), no vkladá doň množstvo surreálnych prvkov. Už námet je výstižný. Mladý Colin, vynálezca klavíra, ktorý namieša drink podľa melódie, akú na ňom zahráte, sa túži zaľúbiť. Spozná Chloé, stelesnenie rovnomennej skladby Duka Ellingtona, zoberú sa, no krátko po svadbe Chloé ochorie – v pľúcach jej rastie lekno.
Táto látka je ako šitá na mieru Michelovi Gondrymu, ktorý má záľubu presne v takýchto fantastických svetoch, čo ukázal najmä vo svojich filmoch Večný svit nepoškvrnenej mysle a Náuka o snoch. Využíva pritom zvláštnu estetiku, keď je fantastický svet takmer na úrovni DIY (v duchu filmu Be Kind Rewind). V Pene dní vidíme taktiež viacero gadgetov, ožívajúce veci, či antropomorfizované zvieratá. Nevyužíva pritom moderné triky ale klasickú pixiláciu. Chodiaci zvonček, topánka-pes, alebo preskupujúce sa jedlo potom pripomínajú filmy Jana Švankmajera.
Pena dní je predovšetkým film plný hravých nápadov a svojského humoru.
Tomáš Hudák
Drachenmädchen, r. Inigo Westmeier
11.00 Dom umenia
Dokument predstavuje šaolinskú Kung Fu školu v Číne, no sústredí sa hlavne na život troch jej žiačok. Namáhavé tréningy s dôrazom na absolútnu precíznosť sú ich každodennou rutinou. Kým v iných školách si dievčatá ukazujú nové oblečenie a technické hračky, ony si ukazujú jazvy a počítajú stehy. Pred kamerou priznávajú, že štúdium sa nezaobíde bez sĺz bolesti a osamelosti. Tvrdá disciplína ich však naučila, že plač je slabosťou, preto sa za takýto prejav hanbia.
Dračie dievčatá odhaľujú zraniteľné vnútro mladých dievčat, ktoré sú odtrhnuté od rodiny, aby sa stali bojovými strojmi. Niektoré nezvládnu nátlak a utečú, mnohé však zostávajú. Aj keď si uvedomujú, čoho sa vzdávajú, s presvedčením, že budú lepšie pripravené na život, zostávajú v škole kladúc na seba vysoké nároky. A ktovie, možno sa po skončení tréningu naučia aj lietať.
Katarína Kováčová
À perdre la raison, r. Joachim Lafosse
17.00 Dom umenia
V Lafossovej novinke sledujeme mladý zamilovaný pár. Novomanželia Mounir a Murielle žijú u Mounirovho adoptívneho otca Andrého, ktorý ich finančne podporuje. S pribúdajúcim časom a deťmi sa prirodzené manželské a rodičovské problémy menia na psychologickú štúdiu osobnostného rozkladu mladej ženy. Materiálna a psychická závislosť Mounira na jeho mentorovi ešte väčšmi prehlbuje priepasť medzi partnermi. Andrého bezpodmienečná pomoc je povrchnou pretvárkou, v skutočnosti si vyžaduje patriarchárny prístup. Preto v tejto trojici trpí najviac žena.
Národnostná odlišnosť postáv podporuje hlavnú myšlienku. Lafosse však nezobrazuje tento problém v súžití manželov. Práve naopak. Patriarchát je zdôraznený marockými kultúrnymi konvenciami o podriadenosti žien prostredníctvom zaslepenej vďačnosti Mounirovej matky voči Andrému. Film si kladie zásadné otázky, ktoré nerieši, ale tragicky ukončuje.
Mária Miniariková
My sme légia: Príbeh hacktivistov
We Are Legion: The Story of the Hacktivists, r. Brian Knappenberger
20.00 Klub kultúry
Film prináša ucelený a chronologický prehľad udalostí spojených so skupinou Anonymous. Vysvetľuje vznik a počiatky hackerstva, ukazuje, kde a ako sa formovala internetová komunita, z ktorej neskôr vzišli hacktivisti. Práve poznanie týchto základov je neskôr dôležité pre pochopenie zložitej štruktúry skupiny Anonymous. Rozdielne názory a do istej miery aj skrytú kritiku možno počuť od samotných členov. Dokument predstavuje hacktivistov ako ľudí, ktorí pomohli so slobodou prejavu a zvrhnutím diktátora v Egypte, no zároveň ako tých, ktorí sa na internete snažia cielene naštvať čo najviac ľudí, lebo je to zábava. Hackerské útoky a protesty ako ich poznáme z televízie alebo novín sú vo filme zasadené do širšieho kontextu, pričom nahliadnutie do samotného centra udalostí z pohľadu ich účastníkov môže byť zaujímavé aj pre tých, ktorí sa problematike rozumejú hlbšie.
Katarína Kováčová