Rozhovor: Peter Zákuťanský

Odchod na korze je absolventský film Petra Zákuťanského, ktorý vyštudoval filmovú vedu na VŠMU. Už svojim názvom odkazuje k československému filmu Obchod na korze, ktorý bol nakrútený v Sabinove. Autor sa rozhodol netradičným spôsobom nahliadnuť do prostredia vzniku oscarového filmu a stretnúť sa s ľuďmi, ktorí sú s nim zviazaní. Tí mu prezrádzajú svoje súkromné príbehy. Odchod na korze, film po filme, je priamou poctou kinematografii ako takej, ale aj nostalgickou spomienkou za filmovým pásom.

Tvoj film má zatiaľ dobré ohlasy. Prekvapilo ťa to?

Viac menej vďaka náhode som sa dostal k skvelej téme a od začiatku som cítil, že tento projekt má potenciál. Potvrdil som si to aj na workshope mini Midpoint, ktorý sme ešte vo fáze prípravy filmu absolvovali spoločne s mojou produkčnou Markou Staviarskou. Môj námet sa páčil, čo mi dodalo energiu, aby som sa filmu naplno venoval. Momentálny úspech je výsledkom výbornej práce ľudí, ktorí mi verili a bezvýhradne sa so mnou do toho pustili.

Členovia tvojej rodiny sa podieľali na nakrúcaní filmu Obchod na korze. Skrz nich si si túto tému zvolil?

Ako som už spomenul, za to, že som nakrútil film vďačím náhode. Celé sa to začalo tým, že som v Sabinove robil lektora na festivale filmov s tematikou holokaustu. V tom čase, v októbri 2011, som spoznal piatich protagonistov, ktorí v mojom filme účinkujú a v ktorých som uvidel postavy z Obchodu na korze. Okrem toho som spoznal aj viacerých pamätníkov nakrúcania. Jeden z mojich protagonistov je šéf kina Torysa, ktoré pravdepodobne kvôli digitalizácii kín zanikne. Tým pádom sa na nápad urobiť film o pamäti nalepil nápad urobiť to ako nostalgiu za celuloidom. Po skončení festivalu som začal do Sabinova pravidelne chodievať, spoznávať ľudí a písať scenár.

Pre našu rodinu má film Obchod na korze osobitný rozmer, na jeho začiatku sa objaví moja mama, babka, prababka aj teta. Korzujú námestím, boli totiž v komparze. Navyše, sestra mojej babky, Šarlota, navrhovala pre film kostýmy. V mojom filme však túto skutočnosť nijako netematizujem – okrem toho, že som jej film venoval. Práve ona vybavila ostatným členom komparz. Umrela veľmi mladá, tesne pred premiérou Obchodu na korze.

Film má výraznú formálnu stránku. Vieš povedať konkrétne filmy, ktoré ťa inšpirovali?

Najviac, samozrejme, Obchod na korze… No myslím, že sa nedá hovoriť  o priamej inšpirácii, je to skôr niečo, čo ťa v našom audiovizuálnom prostredí jednoducho ovplyvní. Mám rád filmárov, ktorí myslia výtvarne a vedia zaujímavo pracovať s obrazom a textúrou filmu. V tomto kontexte je v mojom filme niečo z Petra Kerekesa a jeho Ladomírskych morytátov a legend a 66 sezón. A taktiež Under underground mojej momentálne najobľúbenejšej slovenskej dokumentaristky Viery Čákanyovej. Čo sa týka inšpirácií zo svetovej kinematografie, tak štylizované statické figúry hľadiace do kamery môžu vzdialene pripomenúť pre mňa snáď najúžasnejší  film: Farba granátového jablka od Sergeja Paradžanova.

Film má v sebe aj niekoľko odkazov, viac vrstiev. Keď si ho pripravoval, rozmýšľal si nad tým, že ho budeš verejne premietať pre širšie publikum a nie iba v škole?

Filmy sú určené pre divákov a ak je film zaujímavý, bola by škoda, keby ho nevidelo čo najviac ľudí. Aj preto sme filmu urobili kampaň, napríklad založením stránky na Facebooku. Ako vravíš, Odchod sa skladá z viacerých vrstiev. Cinefil zrejme ocení hru s odkazmi na Obchod na korze. Pre diváka, ktorý tento film nikdy nevidel, môže môj film fungovať ako sociologická sonda do „oscarového“ mesta a jeho obyvateľov a byť  impulzom, aby si raz Obchod pozrel. Pre „filozofov“ to zas môže byť esej o čase, o pamäti, o filme.

Spomínal si tiež, že sa popri nakrúcaní vyskytlo viacero problémov. Sťaženú situáciu si mal aj tým, že si sa rozhodol pracovať s 8 mm materiálom…

Na začiatku nakrúcania som rozbil školskú kameru a nastali aj ďalšie komplikácie. Nakrúcanie sa preto odložilo a dospelo to až do takého štádia, že som musel prerušiť štúdium. Vynútený rok pauzy však neľutujem, aspoň som mal čas film dokončiť podľa svojich predstáv. To, že som použil filmovú surovinu súvisí s motívom filmu, ktorým je nostalgia za celuloidovou kinematografiou. Taktiež som chcel, aby sa môj film najviac „podobal“ na Obchod na korze, preto som zvolil čiernobielu surovinu. Nakrúcanie na materiál má svoje obmedzenia, boli sme napríklad dosť limitovaní kvôli malému množstvu filmového materiálu, ktorý sme mali k dispozícii. Ale prijal som to ako výzvu.

Aký je tvoj názor na digitalizáciu kín?

Budem hovoriť len o konkrétnom prípade Kina Torysa v Sabinove. Keď som začal písať scenár, reálne hrozilo, že kino zanikne. Vtedy tam premietali Obchod na korze z filmového pásu. Napadlo ma, že sa v Sabinove možno Obchod takto klasicky premieta posledný krát. Hoci momentálna situácia kina nie je o nič lepšia, paradoxom je, že vďaka najväčšiemu distribútorovi filmov na pásoch na Slovensku ASFK, sa z Kina Torysa stáva elitný filmový klub. Je však jasné, že takáto situácia nie je dlhodobo udržateľná. Bude záležať od prístupu mesta, od Audiovizuálneho fondu a šikovnosti pána šéfa, či sa Kino Torysa, v minulosti školiace stredisko slovenských premietačov, zachráni.

Čo ešte čaká Odchod na korze? Budú nejaké premietania?

Najviac ma potešila júlová premiéra filmu v Sabinove. Miestne kino vďaka nej ožilo, bol to taký malý sviatok pre film a pre miestnych obyvateľov. Najbližšie sa bude Odchod premietať vo Foajé počas Dizajn Víkendu. Na východ Slovenska sa vráti na filmový festival Pocity v Prešove. Predpokladám, že bude aj na Áčku a ďalších študentských festivaloch.

Študoval si filmovú vedu a teraz si nakrútil film. Bola to iba jednorazová záležitosť a chceš ostať v teórii, alebo máš ďalšie námety, ktoré by si chcel uskutočniť? Samozrejme, tieto dva smery si neodporujú a práve naopak, môžu sa dopĺňať…

Presne tak, môžu sa dopĺňať. Nakrúcanie si podľa mňa istým spôsobom vyžaduje vedecký prístup – napríklad pred písaním scenára môjho filmu som si robil niečo ako výskum a analýzu prostredia (Sabinova).  Necítim sa byť žiadnym režisérom, ale na druhej strane som si nikdy nevedel predstaviť, že budem filmovým vedcom. Nazval by som sa preto akýmsi filmovým pracovníkom. Mám v hlave nejaké námety, ale všetko závisí od súhry okolností. Asi čakám na tú „osudovú náhodu“, čo sa už v mojom živote stáva pomaly pravidlom.