Predstavujeme: Tlkot môjho srdca sa zastavil

V retrospektívnej sekcii Rešpekt bude tento rok premietaných všetkých päť dlhometrážnych filmov francúzskeho režiséra a scenáristu Jacquesa Audiarda. Hoci zaujal už predchádzajúcimi filmami, tým štvrtým zaznamenal prvý výrazný úspech aj v zahraničí, ktorý následne ešte prekonal svojim chef d’œuvre známym aj u nás – Prorokom.

Spomínaným štvrtým filmom je Tlkot môjho srdca sa zastavil. Jedná sa o remake amerického filmu zo 70. rokov Prsty Jamesa Tobacka s Harveym Keitelom v hlavnej úlohe, typickým autorským filmom režiséra – príslušníka generácie Nového Hollywoodu. Audiard je predlohe relatívne verný, ako deju, tak celkovému fatalistickému vyzneniu, hoci jeho štýl je v snímaní a rozzáberovaní viac uhladený, menej surový.

Hlavným hrdinom je Thomas Seyr (Romain Duris), ktorý sa neživí práve poctivým spôsobom. Vďaka náhode sa však rozpomenie na sen z detstva stať sa klavírnym virtuózom. V hre vidí možnosť ako uniknúť zo svojho doterajšieho spôsobu života, čo však nie je jednoduché – ani nie kvôli otcovi (Niels Arestrup), ktorý sa ho snaží udržať v rodinnom podniku, no hlavne kvôli sebe a svojej vnútornej nevyrovnanosti.

Ak sa o Audiardovi hovorí ako o divácky vďačnom autorovi, tento film je toho asi najvýraznejším príkladom. Na rozdiel od väčšiny umelecky ambicióznejších francúzskych režisérov Audiard nenadväzuje na tradíciu novej vlny, ale výraznejšie sa obracia k žánru, čím má bližšie k autorskému Hollywoodu – paradoxne toľko obdivovanému práve režisérmi novej vlny. Aj preto je možné stretnúť sa s jeho prirovnávaním k rannému Scorsesemu. Obaja neraz pracujú s postavou-vydedencom, drobným kriminálnikom, ktorý sa sčasti voči spoločnosti búri, no sčasti sa s ňou necháva unášať v jednom prúde.

Pre Audiara je žáner iba východiskom. Nesnaží sa formulu naplniť do bodky, skôr si ňou pomáha, aby mohol ísť ďalej – aby lepšie uchopil postavu, jej vnútornú rozpoltenosť i vzťah k ostatným postavám. Preto sa stal uznávaným autorom, ktorého filmy sú bez väčších problémov prístupné i laickému divákovi.