Predstavujeme: Strom života

Terrence Malick je jednou z najvýraznejších osobností súčasnej kinematografie. Zároveň je to zvláštny solitér, ktorý odmieta publicitu a ktorému nerobí problém sa na 20 rokov stiahnuť z verejnosti a nenakrúcať. V priebehu 40 rokov nakrútil iba 5 filmov, všetky však získali u kritiky výrazne pozitívny ohlas. Ten posledný, Strom života, bol ocenený Zlatou palmou na tohtoročnom festivale v Cannes.

Hlavnou líniou filmu je vzťah medzi konzervatívnym otcom a mierne rebelujúcim synom. Ambície filmu však idú omnoho ďalej: snaží sa pochopiť zmysel života, jeho metafyziku, Boha, stvorenie sveta… V skratke, snaží sa obsiahnuť všetko. Je to filozofické dielo v obrazoch, ktoré sa nezaoberá parciálnym problémom, ale svetom v jeho úplnosti.

Film je založený na náznakoch, na kladení otázok. Chronológia nehrá žiadnu úlohu, dôležitejšie sú skôr emócie vyvolávajúce prepojenia medzi scénami, či dokonca zábermi. Nespolieha sa pritom na slová, využíva obraz. Kamera sa počas filmu prakticky neprestáva hýbať, odpútava sa od bežného spôsobu snímania či rozzáberovania, vyvoláva až hypnotický účinok. Takto Malick smeruje k metafyzike bytia, takto sa nám ju snaží sprostredkovať.

Filmová reč Stromu života je jedinečná, de facto neexistuje film, ku ktorému by mohla byť prirovnaná. Nejde o experiment v pravom slova zmysle, ktorý by nabúraval isté konvencie, ale o fundamentálne iné chápanie kinematografie.