Skryté perly portugalskej kinematografie vás prekvapia

13. augusta 2019

Cinematik v sekcii Pod lupou už tradične upriamuje pozornosť na niektorú zo svetových kinematografií. Tentokrát zaostrí na tú portugalskú, ktorá sa mainstreamovému záujmu obvykle skôr vyhýba. Uvádzané filmy vám doprajú štipku voyeurského potešenia z náhľadu do kuchýň, obývačiek a spální dnešných Portugalčanov. Ako napríklad v najúspešnejšom portugalskom filme za rok 2011 Sangue do meu sangue (Blood of My Blood), ktorý získal hneď dve prestížne ceny na IFF San Sebastián. Režisér a scenárista João Canijo v ňom zachytil vzťahové peripetie jednej lisabonskej rodiny zo skromnejších pomerov.

Náhľad do životov Portugalčanov minulosti zase ukrýva titul Os Maias – Cenas da Vida Romântica (The Maias – Story of a Portuguese Family), divácky najúspešnejší portugalský film roku 2014. Výpravná kostýmová dráma o láske, intrigách a pomeroch v dobovej spoločnosti vznikla na motívy realistického románu Josého Mariu de Eça de Queiroza, ktorý v Portugalsku patrí medzi povinné čítanie.

Vo filmoch John From (2015) a Djon África (2018) poodhalíme rúško vnútornému svetu dvoch predstaviteľov portugalskej generácie Z. V tom prvom režisér João Nicolau pozýva na zľahka surrealistický poznávací zájazd do duše zamilovanej tínedžerky Rity, ktorá prepadá fantáziám o staršom susedovi. Druhý titul režisérskej dvojky João Miller Guerra a Filipa Reis pripomína, že portugalský svet siaha ďaleko za hranice Pyrenejského polostrova. Jeho mladý hrdina, rastafarián Djon, odchádza na exotické Kapverdy pátrať po vlastných koreňoch.

O mladosti a slobode v kulisách súčasného Lisabonu hovorí film Verão Danado (Damned Summer 2017) Pedra Cabaleiru, v ktorom to žije adrenalínom, drogami aj nešťastnou láskou.

Jednou z najčerstvejších ukážok portugalskej kinematografie je film Aparição (Apparition, 2018), romanticko-filozofická adaptácia rovnomenného románu Vergília Ferreiru, v ktorom sa spisovateľ stáva postavou vlastného románu.

Svojskou poctou klasickým nemým filmom prvých dekád 20. storočia je zase čiernobiela snímka Tabu (2012) Miguela Gomesa, ktorý bol svojho času uvedený na Berlinale, kde získal Cenu Alfreda Bauera aj nomináciu na Zlatého Medveďa. Na štylizovanom príbehu muža a ženy, ktorý sa nesie naprieč časom a priestorom, rozohráva svojskú vizuálno-rozprávačskú poetiku. Dominuje jej tajomný, všadeprítomný krokodíl…