Rozhovor: Arnold Kojnok (Lyrik)

Arnold Kojnok študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici i na bratislavskej VŠMU. Vo svojom najnovšom dokumente Lyrik mapuje život a dielo historika Jána Mlynárika, ktoré sa odvíjalo až bytostne blízko kontroverzných udalostí v rámci dejinného vývoja v bývalom Československu.

Ako si prišiel k námetu urobiť film o neznámom človekovi, Jánovi Mlynárikovi?

Nápad vznikol pred pár rokmi, keď sme s kamarátmi v Poltári debatovali pri Ipli. Priatelia poznali Jána Mlynárika a rozprávali o ňom. Tak mi postupne – o dva roky – napadlo, že by sa to dalo urobiť. Jeho život konfrontovať s dejinami Československa.

Tvoje predošlé dva filmy – Muzikológ a tvorca a Fair Play sú portrétmi umelcov Adamčiaka a Kollera – zhoda náhod alebo ti portréty najviac vyhovujú?

Je to zhoda okolností. Sú aj iné spôsoby dokumentárneho prejavu, ale niektoré veci bolo potrebné spraviť.

Ako vznikal film – napríklad  prečo tam z detí vystupuje len jeden syn – o ktorého osude sme sa dozvedeli pomerne dosť, viac ako o Edite a druhom bratovi. Čo bolo pre teba dôležité, aby vo filme bolo?

So starším synom Petrom sme sa v polovici realizácie dohodli, že vo filme nebude vystupovať, s Editou sa mi nepodarilo skontaktovať. Nebolo to jednoduché – bola to v podstate rodinná tragédia, keď musel Jano odísť, takže som nechcel ísť až do hĺbky osobnej tragédie. Prerozprával som to prostredníctvom syna Jána, ktorého sa to tiež dotklo a dramaturgicky sa mi to hodilo. Nechcel som do filmu ťahať všetky rodinné podrobnosti. Chcel som sa držať línie veľkých dejín a tých malých dejín rodiny Mlynárikovcov.

Súhlasíš s Fedorom Gálom, že dnešná mladá generácia nevie, čo je to nacizmus, gulagy?

Fakt je taký, že podľa mňa nevedia, nezaujíma ich to, lebo bohužiaľ nejakým spôsobom nemali informácie, keď vyrastali v postkomunistickom období.

Čiže súhlasíš?

Nie je to také jednoznačné, ale časom sa to dejinné povedomie zmení – naschvál som to vo filme pripomenul, keď hlavný protagonista prišiel do Lučenca a naivne tvrdil, že tie učebnice treba napísať. A doteraz tie učebnice napísané nie sú. Čiže v zásade súhlasím, ale nie tak striktne.

Kam by si zaradil tvoj film?

Je to dvojportrét – štátu a osoby Jána Mlynárika.

Lyrik mal premiéru na Febiu, teraz je na Cinematiku, kam sa ešte chystá?

Dohoda je, údajne, lebo tieto producentské veci nezastrešujem ja, že by sa film mal premietať 17. novembra v Slovenskej televízii.

Aké boli odozvy na film?

Z odbornej verejnosti boli pozitívne. Film bol zatiaľ premietaný na niekoľkých autorských projekciách, nerobilo sa mu zatiaľ žiadne PR. Páčilo sa mi, že sa podarilo zorganizovať projekciu na gymnáziu v Lučenci. Všetko prebehlo, myslím, v poriadku – študenti nevyrušovali, úprimne tomu zatlieskali a pochopili tam niečo nové. Hlavne sa im páčili veci z Lučenca a okolia – tie staršie aj novšie, a celkovo to dopadlo fajn, a to ma veľmi teší.

Pracuješ na niečom novom?

Pracujem teraz na niečom, ale nechcem to rozpitvávať. Je to vždy taká mágia.

Pavla Ráchelová