Profil: Denis Villeneuve

Zmiznutie
pondelok 11.00 Dom umenia

Denis Villeneuve je kanadský režisér pochádzajúci z provincie Quebec. Nakrúcaniu filmov sa venuje od začiatku 90. rokov, pričom hneď jeho prvý stredometrážny film REW-FFWD (1994) získal Zvláštnu cenu na festivale v Locarne. Venoval sa tiež nakrúcaniu videoklipov, mimo iných aj pre Le cirque du soleil či Daniela Bélangera. V roku 1995 si sám zahral vo filme Zigrail a neskôr sa režisérsky podieľal na jednom zo segmentov poviedkového filmu Cosmos (1996) premietaného aj na festivale v Cannes.

Celovečerný debut Villeneuve nakrútil v roku 1998 v podobe romantického road movie 32. august na Zemi o modelke Simone, ktorá sa po autonehode rozhodne opustiť kariéru a mať dieťa. Film bol uvedený na viac ako 35 filmových festivaloch a vyhral cenu za najlepší film na festivale v Namure. Ďalším filmom Maelström (2000) načrtol Villeneuve svoju poetiku založenú na vybudovaní napätej atmosféry používaním špecificky príznačných filmových prvkov (dlhé zábery, kamerové filtre…).

S krátkometrážnym filmom Next Floor (2008) získal pozornosť kritiky na festivale v Cannes a tiež národnú kanadskú filmovú cenu Jutra. Cit pre vytvorenie vypätých situácií sa ukázal ako kľúčový pri nakrúcaní filmu Polytechnika (2009). Dej je inšpirovaný skutočnými udalosťami tzv. montrealského masakra z decembra 1989, kedy Marc Lépine zabil na univerzite štrnásť ľudí a následne spáchal samovraždu. Film sa vyznačuje dokumentárne ladenou ručnou kamerou a čiernobielou štylizáciou.Nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film získal režisérov ďalší film Požiare (2010), v ktorom mladá žena pátra po minulosti svojej zosnulej matky na nábožensky nepokojnom Blízkom východe.

V žánri psychologicko-mysterióznej drámy zostal Villeneuve aj pri ďalšom filme Zmiznutie (2013) o pátraní otca po unesenej dcére. Prostredie pensylvánskeho malomesta sa v režisérovom podaní stáva špecificky temným prostredím, kde každý dom má svoje tajomstvo predstavujúce hrozbu. Pohrávaniu sa s konvenciami mysteriózneho žánru zostal Villeneuve verný aj v doposiaľ poslednom filme Nepriateľ (2013), v ktorom profesor histórie natrafí pri pozeraní filmu na svojho dvojníka. Pátranie po ňom je sprevádzané režisérovou obľúbenou ambientnou hudbou a úzkosť naháňajúcou atmosférou.

Denis Villeneuve sa svojou tvorbou profiluje ako vyspelý filmár dbajúci na vysokú kvalitu ako formálnej, tak aj významovej stránky svojich filmov, ktoré aj napriek určitým náznakom nemožno jednoznačne žánrovo zaradiť. Jedným z najpríznačnejších prvkov jeho poetiky je schopnosť obnoviť a sprítomniť atmosféru strachu a napätia, na ktorú sme ako diváci zvyknutí pri filmoch Romana Polanskeho či Alfreda Hitchcocka.

Ján Pagáč