Predstavujeme: Holy Motors
28. augusta 2012
Od Poly X uplynulo trinásť rokov, kým Leos Carax ponúkol divákom nový dlhometrážny film. V roku 2008 sa pripomenul segmentom z Tokia!, čím obnovil spoluprácu s Denisom Lavantom (prerušenú po „megalomanských“ Milencoch z Pont-Neuf), no na samostatnú novinku sme si museli ešte počkať.
A veru že bolo na čo čakať! Holy Motors zastihli Caraxa (a tiež Lavanta) v plnej tvorivej sile. Režisér nám servíruje nie práve najľahšie stráviteľnú, no o to pompéznejšiu jazdu kinematografickými žánrami a Parížom a jeho okolím. Nejde pritom ani tak o to film pochopiť (neexistuje jediný „správny“ návod na jeho čítanie), ako ho skôr prežiť a precítiť. Ak sa divák takto vopred naladí, môže sa dostaviť vskutku pozoruhodný zážitok.
Pán Oscar (Lavant) je muž mnohých tvári a rolí. Za svitania nastúpi do masívnej limuzíny a presúva sa v nej medzi rôznymi lokáciami. Počas dňa stvárňuje pri jednotlivých stretnutiach, ako o nich sám hovorí, najrozmanitejšie úlohy, bez toho, aby jedna bezprostredne kauzálne nadväzovala na druhú. Máme možnosť zaspomínať si aj na vyčíňanie pána Merde v japonskej metropole, hoci medzičasom presídlil.
Netreba sa báť „umeleckosti“ či „nezrozumiteľnosti“ filmu. Stačí sa ponoriť do prúdu obrazov, vnímať ich krásu, nechať sa pohltiť Caraxovou predstavivosťou. „Krása je v oku pozorovateľa,“ ako sa hovorí priamo vo filme…