Cinematik uvedie v predpremiére film Svetlonoc, ocenený na festivale v Locarne

Nový slovenský film režisérky Terezy Nvotovej Svetlonoc získal Zlatého leoparda na prestížnom Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v sekcií  Concorso Cineasti del presente (kinematografia súčasnosti). Snímka mala v piatok svetovú premiéru a okrem poroty zaujala aj medzinárodné publikum a odbornú verejnosť. Festival Cinematik ju uvedie v slovenskej predpremiére.

Svetlonoc je magická dráma s prvkami mystery a hororu. Porota udelila cenu za “odvážnu víziu, ktorá otvára ťažké témy mizogýnie a poverčivosti v dnešnej spoločnosti, a za celkové filmové uchopenie.” Režisérka Nvotová pri preberaní ceny na slávnostnej ceremónií povedala, že chce cenu venovať všetkým ženám, ktoré museli v svojom živote čeliť násiliu, či už psychickému alebo fyzickému.

“Pred premiérou som mala obavy z toho či diváci v zahraničí film pochopia, predsalen sa odohráva v malej dedinke v slovenských horách. Reakcie publika však boli veľmi silné, film ich zasiahol a veľa ľudí mi ešte doteraz píše ako im zostal v hlave.” hovorí režisérka Tereza Nvotová, “Hlavná cena priniesla Svetlonoci život na medzinárodných festivaloch, už teraz film pozvali na veľké festivaly v Amerike a Španielsku. Myslím, že táto cena pomôže aj celej slovenskej kinematografií, o ktorej sa v zahraničí moc nevie.”

Svetonoc sa snaží boriť mýty a konvencie týkajúce sa ženstva, a rieši problémy, ktoré sú v 21. storočí síce zastarané, ale stále prítomné. Upozorňuje aj na rodové a rasové stereotypy a skúma strach z inakosti, z ktorého pramenia mnohé problémy dnešného sveta. „Naša spoločnosť odmieta tých, ktorí sa príliš odlišujú a pre svoje problémy hľadá jednoduché vysvetlenia a konkrétneho vinníka. Veríme na povery, ktoré sa menia na moderné konšpirácie a odmietame si priznať, že za mnohé nešťastia si môžeme sami.” hovorí režisérka. Svetlonoc otvára aj otázku hodnoty osobnej slobody, najmä v prípade, ak odmietame ísť konvenčnou cestou.

“Svetlonoc je film o slobode a tak som aj pristupovala k jeho tvorbe. Dovolila som si používať žánrové prvky, hrať sa s filmovým jazykom, s hudbou a snovými sekvienciami, alebo časovými rovinami tak aby mal divák čo najvätší emocionálny zážitok. Veľmi dúfam, že sa na Svetlonoc pôjdu ľudia pozrieť do kina, pretože je to šialená jazda a stojí to za to.” dodáva režisérka a scenáristka filmu.

Film sa nakrúcal vo Veľkej Fatre a v hlavných úlohách sa predsatvia Natália Germáni, Eva Mores a Iva Bittová. Film vznikol v koprodukcii BFILM a moloko film a bol podporený Audiovizuálnym fondom. Na filmový festival v Locarne, ktorý sa tento rok konal v termíne od 3. do 13. augusta, sa za posledných dvadsať rokov dostali slovenské tituly len párkrát.

„Film Svetlonoc je výnimočný tým, že o ťažkých témach hovorí prostredníctvom pútavého príbehu. Nechce poučovať, chce pomôcť pochopiť a stotožniť sa.” Miloš Lochman, producent filmu, moloko film.

Rozhovor s Terezou Nvotovou:

Váš film vyhral jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne, ktorý patrí medzi špičkové svetové filmové festivaly. Čo to pre vás znamená?

Mám obrovskú radosť, pretože český a slovenský film je v očiach sveta taký malý, že bez veľkého prestížneho festivalu nemá šancu dostať sa za hranice. Áčkových festivalov je vo svete iba pätnásť a vyberajú si tam z tisícov filmov. To, že do súťaže vybrali Svetlonoc a že tú súťaž vyhrala, znamená, že sa mi vo filme podarilo hovoriť jazykom, ktorý je pochopiteľný aj v zahraničí. Aj keď sa príbeh odohráva v malej dedine na slovenských horách, témy, ktoré spracováva, sú univerzálne a cez tento festival sa potom môžu otvárať aj v širšej spoločnosti. 

Čakali ste takýto úspech?

Nie. Po dlhej ceste plnej neistoty, ktorú som si s týmto filmom prešla, výhra v Locarne pre mňa znamená, že musím veriť svojmu inštinktu, pretože bol správny, aj keď mi viac ľudí hovorilo, že neni a že Svetlonoc pohorí. Znamená to pre mňa, že robiť film znamená riskovať a stáť si za svojou víziou. Dáva mi to silu robiť filmy aj ďalej, napriek tomu, že sa z nich človek ťažko uživí.

Váš prvý celovečerný film Špina i Svetlonoc sa venujú zásadným spoločenským témam, o ktorých sa veľmi nehovorí. Je pre teba dôležité otvárať spoločenskú diskusiu s témami, ktoré môžu byť interpretované z rôznych pohľadov?

To ma vlastne na mojej práci najviac baví. Konfrontovať diváka samého so sebou. Dať mu zážitok, ktorý by sám vo svojom živote nezažil, a tak mu možno trochu otvoriť hlavu na to, aby sa na ostatných ľudí nepozeral iba prizmou vlastného života. Témy si však vyberám aj podľa toho, čo ťaží ma osobne. S čím sama v sebe bojujem. Myslím, že potom môžem hovoriť priamo z hĺbky daného problému. Baví ma, keď diváci idú z kina domov a majú nad čím premýšľať, o čom sa baviť, čo skúmať. Samozrejme pri otváraní kontroverzných tém hrozí, že tvorca bude moralizovať. Na to sa snažím dávať pozor. Nechcem divákovi hovoriť, čo si má myslieť. Chcem mu iba sprostredkovať zážitok, ktorý si potom môže sám v sebe spracovať.

Čo by ste chceli odkázať divákom, prečo prísť práve na Svetlonoc?

Zažijú film, ktorý sa nebojí veľkých emócií, ťažkých tém, ale aj spracovania, ktoré diváka vezme na celkom šialenú jazdu, na konci ktorej sa spolu s hlavnou hrdinkou konfrontuje sám so svojimi démonmi, aby našiel vlastnú slobodu a prijal sám seba.

Čím si myslíte, že Svetlonoc môže zaujať medzinárodné publikum?

Myslím, že by ich mohlo zaujať, že sa film odohráva v divokých horách, pracuje s poverami o bosorkách a otvára tabuizované témy týkajúce sa sexu, drog a násilia na ženách a deťoch. Zároveň pracuje so žánrovými prvkami hororu a mystery.

Máte nejaké osobné posolstvo, ktoré cez film odkazujete svojim divákom?

Tento film vznikol aj z mojej vlastnej skúsenosti života v ženskom tele. Myslím, že mnoho žien v našej spoločnosti zápasí s tým, že nikdy nie sú dostatočne dobré. Snažia sa prispôsobovať tomu, čo sa od nich vyžaduje: byť matkami, starať sa o domácnosť, zároveň zarábať peniaze a mať skvelú kariéru, ale zase nie veľmi veľkú, aby nezatienili mužov, mať názor, ale neodvrávať… Je nemožné splniť všetko, aj keby sme sa o to fakt snažili. Nájsť svoju osobnú slobodu je potom oveľa ťažšie, pretože často zápasíme s pocitom viny. Cesta hlavnej hrdinky filmu Šarloty je tiež cestou za slobodou. Najskôr sa musí vysporiadať s vlastnou traumou, ale keď konečne prijme, kto je a čo skutočne chce, zistí, že to spoločnosti vadí. A nielen to. Oni sa jej začnú báť a obviňovať ju. Túto bitku si teda musí vybojovať dvakrát, podobne ako mnoho iných žien.

V čom je podľa vás prenosná skúsenosť z malej horskej dediny na Slovensku pre zahraničného diváka?

Myslím, že tým, že naša hlavná hrdinka prichádza z mesta, reprezentuje aj pohľad zahraničných či mestských divákov. Konflikt s touto dedinskou spoločnosťou tak poukazuje na univerzálny problém, ktorý dnes riešime všade na svete. V našom filme dedina reprezentuje všetkých tých, ktorí rezignovali na rozum, vedu, či logiku, a riadia sa vyložene len emóciou. Hovorím teraz o ľuďoch, ktorí veria konšpiračným teóriám, ktorí berú ženám právo rozhodovať o ich vlastnom tele, ktorí si myslia, že homosexualita je hriech a ľudia inej farby pleti sú hrozba… Bohužiaľ, svet sa mení a nie je to k lepšiemu. Ľudí s týmto obmedzeným myslením je čím ďalej tým viac, a zďaleka nie sú iba v dedinách. Strach s nami robí tie najhoršie veci a pod rúškom „ochrany“ sa páchajú tie najväčšie zločiny. Práve preto by som si priala, aby sa Svetlonoc dostala aj k ľuďom iného názorového spektra, napríklad aj tým, ktorí sú podobní ako dedinčania vo filme. Možno sa tak otvorí cesta k diskusii a pochopeniu.