Cinematik pozýva filmami do zjazvených krajín

Sekcia Zjazvené krajiny prináša výber piatich filmov, ktoré reflektujú vzťah človeka ku konkrétnym územiam z antropologického, historického a predovšetkým politického uhla pohľadu. Sledujeme v nich špecifické puto človeka k miestu – kde žije po generácie, odkiaľ je vyháňaný, kde zanechal silnú stopu. No zároveň vidíme, ako krajina poznačila tohto človeka, ako sa vpísala do jeho života.

„Aj keď sa filmy odohrávajú na rôznych kontinentoch na miestach vzdialených tisíce kilometrov od seba, ľudí na týchto územiach spája zápas proti rôznym formám kolonializmu. Musia brániť svoje historické väzby k územiu i vlastnú pamäť, pretože na ich život si robí nárok niekto iný. Niekto, kto chce ich krajinu zjazviť,” vysvetľuje Tomáš Hudák, člen programového tímu Cinematiku, ktorý má na starosti dramaturgiu sekcie Zjazvené krajiny.

Jedným z týchto filmov je dokument Dom v poliach (House in the Fields, 2017) britsko-marockej filmárky Taly Hadid zachytávajúci život v izolovanej komunite Amazighov v oblasti Vysokého Atlasu. Sleduje dve dospievajúce sestry – staršia sa má čoskoro vydať a odísť do Casablancy, mladšia sníva o kariére právničky, no nevie, či jej to bude umožnené. Obe sa pýtajú, čo znamená opustiť priestor, kde prežili celý život, no tiež očakávania svojho okolia. Intímny poetický film hovorí o vzťahu človeka ku geografickému a kultúrnemu prostrediu, ktoré ho obklopuje.

Slovo Eami (Eami, 2022) znamená v jazyku pôvodného obyvateľstva dnešného Paraguaja a Bolívie les aj svet. Je to však zároveň meno dievčenskej hrdinky, ktorá je vyhnaná z rodného územia kvôli obchodovaniu s pôdou a odlesňovaniu. Jej komunita sa rozpadáva a ona blúdi lesom. Paraguajská režisérka Paz Encina nás v minimalistickom príbehu zoznamuje s miestnou kozmológiou, filozofiou i mýtmi, ktoré prelína s rozprávaním pôvodného obyvateľstva o násilnom vysťahovaní. Výsledkom je silný senzorický zážitok založený tak na krásnych obrazoch, ako aj prepracovanej zvukovej zložke.

Film Krajiny odboja (Landscapes of Resistance, 2021) režisérky Marty Popivody zhmotňuje pamäťové stopy postaršej Sonje, ktorá sa pred rokmi ako partizánka zapojila do protinacistického odboja. Vo filme ju však vidíme iba zriedka. Namiesto toho putujeme krajinou, po ktorej pred 80 rokmi sama kráčala, akoby mali tieto územia vpísaný jej príbeh. Všednosť a pokornosť jej hrdinstva je v kontraste s vojnovými monumentmi, ktoré na ceste stretávame. Sonja je pútavou rozprávačkou a inšpiráciou vo svete, kde je krajná pravica opäť na vzostupe.

Austrália mala až donedávna zvláštny štatút Terra Nullius, čiže Zem nikoho. Podľa tvorivej dvojice Soda Jerk jej však pasuje skôr názov TERROR NULLIUS (TERROR NULLIUS, 2018). Originálny remix vyskladaný z vyše 170 filmových, televíznych či spravodajských materiálov predstavuje Austráliu ako krajinu, ktorá vznikla na koloniálnom násilí a kde panika z imigrácie či LGBTI+ ľudí stále formuje verejný diskurz. Zábavná i mrazivá satira s postapokalyptickým nádychom prevracia filmový kánon, aby hovorila o právach pôvodného obyvateľstva, toxickej maskulinite či politickom populizme.

V snímke Päť rozbitých kamier (5 Broken Cameras, 2011) sa amatérskemu kameramanovi Emadovi Burnatovi podarilo zachytiť niekoľkoročný zápas svojej dediny na Západnom brehu Jordánu proti koloniálnej snahe obrať ju o územia v prospech nelegálnej výstavby. Silne osobný film o novej realite s plotom, ktorý obyvateľstvo zrazu oddeľuje od ich polí, o každotýždňových demonštráciách či obťažovaní a násilí zo strany izraelských silových zložiek je vystavaný v piatich aktoch – podľa piatich kamier, na ktoré Burnat nakrúca a ktoré sú postupne jedna po druhej rozbité v boji.