Zmysel násilia

Film sleduje trajektóriu kinematografie prostredníctvom odhaľovania špecifických prepojení v historickom kontexte „antikomunistického umenia“ počas režimu Park Chung-heeho (70. roky 20. storočia). Cenzúra protikomunistických filmových obrazov zo strany Kórejskej centrálnej spravodajskej služby symbolicky odhaľuje prítomnosť moci a ideológie v priestore medzi obrazom a realitou počas Parkovho režimu. Obrazy reprodukované mocou prostredníctvom ideológie znázorňujú realitu, paradoxne však do nej zasahujú. Napríklad scény masakrov, ktoré sa v protikomunistických filmoch objavujú takmer ako klišé, ovplyvňujú realitu, ktorú zažívajú rodiny obetí masakrov, no často sa na ňu zabúda. Film sa zamýšľa aj nad tými, ktorí tieto obrazy vytvárajú. Akú úlohu zohrávajú tvorcovia medzi mocou a ideológiou? Tvorcovia môžu spolupracovať s mocou a vytvárať obrazy, ktoré slúžia ideológii požadovanej tými, čo sú pri moci. Inokedy môžu pasívne dokumentovať obrazy, ktoré pozorujú, zdanlivo mimo sféry moci. Avšak aj tieto na prvý pohľad nezaujaté obrazy sú formované všadeprítomným vplyvom moci v rámci väčšej hierarchickej štruktúry.

KR, 2025, 114 min.; ko, en / en sub / sk tit