fbpx

Za hranicou kultu: Vidiecka pohostinnosť

14. augusta 2011

Zapadákov (podstatné meno)
– husto zalesnené, nekultivované, riedko osídlené oblasti
– miesto vzdialené od obývaných centier populácie, alebo miesto považované za kultúrne zaostalé

Vidiek. Rozprávkovo zelené pastviny. Pokojne sa pasúci dobytok. Krajina plná darov matky prírody. Milí, pohostinní a usmievaví vidiečania. Živelné ľudové zábavy a vášnivé tance miestnych slečien. Ak ste chceli láskavé a poučné príbehy plné ľudovej múdrosti, ocitli ste sa na zlej adrese…

Toto je temná, odvrátená strana vidieka, zapadákov plný životunebezpečných pascí, nedôverčivých a zákerných domácich. Do ich sveta sa neoplatí vstupovať, tobôž nie sa do nich miešať. Matka príroda je krutá a jej deti vražedné a ohrozujúce život. Ľuďom z mesta, ktorí si mylne myslia, že sem ešte stále patria, tu nepomôžu sofistikované satelitné navigačné systémy ani najnovšia značková výbava na prežitie. Tu sú odkázaní sami na seba a na svoje prvotné inštinkty, ktoré sa u nich však z generácie na generáciu už dávno nededia. V ich pohodlných mestských životoch stratili význam a zakrpateli. Príroda a jej obyvatelia spúšťajú primitívny strach a nútia tak „votrelca“ čeliť vlastnej zraniteľnosti, ktorá je tak desivá. Najväčším nepriateľom civilizovaného človeka vždy bola a stále je mylná potreba úplne si prírodu podmaniť. Stala sa až posadnutosťou neodvratne smerujúcou k strašlivému koncu. Na konci tejto lesnej cesty čaká pomalá a bolestivá smrť. Kto prežije a čo z neho zostane?

Zabudnite na všetky civilizačné návyky. Skutočný boj o prežitie sa práve začína…