Biografia

JACQUES AUDIARD (nar. 30. apríla 1952) 

Jeho otec, Michel Audiard, bol scenárista populárnych filmov. Pôvodne nechcel byť filmárom, no nakoniec sa predsa len rozhodol práve pre túto kariéru. V 80. rokoch pôsobil ako scenárista, až neskôr, v polovici 90. rokov, prešiel k réžii.

Jeho celovečerným debutom sa stal film Pozeraj sa, ako padajú (Regarde les hommes tomber, 1993). Hlavné postavy v tejto road-movie stvárnili Jean-Louis Trintignant a Mathieu Kassovitz. Už tu sa Audiard prihlásil k tradícii francúzskeho kriminálneho filmu, tzv. policier. Postavy jeho filmov často nie sú „čistokrvní“ zločinci, no pod tlakom okolností (alebo, naopak, vďaka vlastnej slabosti) sa zapletajú do nie celkom legálnych aktivít. Režisér pritom kladie dôraz na drobnokresbu charakterov. Pozeraj sa, ako padajú bol vyznamenaný Cézarom za najlepší prvý film, ocenený bol aj Mathieu Kassovitz (najsľubnejší herec) a film dostal aj Cézara za najlepší strih.

V roku 1996 nasledoval Samozvaný hrdina (Un héros très discret), opäť s Kassovitzom v hlavnej úlohe. Tentoraz išlo o historický film: v Paríži počas druhej svetovej vojny sa muž rozhodne stať sa niekým celkom iným – vymyslí si rolu hrdinu. Film zabodoval aj na festivale v Cannes, získal tam cenu za najlepší scenár.  Čítaj mi z pier (Sur mes lèvres, 2001) je príbehom veľmi zvláštnej dvojice: sekretárky so sluchovou poruchou a prepusteného väzňa, ktorého jej pridelia na zácvik. Slogan filmu znel: Ona ho naučila dobrým spôsobom, on ju tým zlým. Film získal troch Cézarov: najlepšia herečka (Emmanuelle Devos), najlepší zuk a najlepší scenár (pôvodný alebo adaptácia). Tlkot môjho srdca sa zastavil (De battre mon cœur s’est arrêté, 2005) predstavuje Toma Seyra, muža, ktorý sa neživí práve najlegálnejšie, no jeho ambície sú v skutočnosti niekde celkom inde. Tom chcel byť kedysi klavírnym virtuózom a jeho dávna vášeň nanovo ožíva. Na Cézaroch sa stal Audiardovým dovtedajším najväčším úspechom (získal celkovo 8 cien, vrátane najlepšieho režiséra a filmu).

Za najväčší medzinárodný úspech v rámci Audiardovej tvorby sa k dnešnému dňu dá určite považovať film Prorok (Un prophète, 2009). Príbeh mladého Araba, ktorý si musí po príchode do väzenia zvyknúť na tamojšie podmienky, zarezonoval v celosvetovom kontexte. Ovenčený bol Veľkou cenou poroty na festivale v Cannes, cenou BAFTA pre najlepší neanglicky hovorený film (získal ju aj za Tlkot môjho srdca sa zastavil), 9 Cézarmi (opäť najlepší film a režisér, ale aj scenár, herec – Tahar Rahim, kamera, strih…) a bol nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Okrem toho ho napríklad prestížny britský filmový mesačník Sight & Sound vyhlásil za najlepší film roka.

Jacques Audiard sa vo svojej tvorbe pohybuje na pomedzí žánrovej a umeleckej kinematografie, podobne, ako kedysi napr. Jean-Pierre Melville. Jeho dielo je orientované predovšetkým na výrazných hrdinov, akcia a napätie sú takpovediac podružné a slúžia predovšetkým na dôsledné dokreslenie charakterov postáv. Svojich hereckých protagonistov vedie k pozoruhodným výkonom (viď. najmä Cassel v Čítaj mi z pier a Rahim v Prorokovi, ale aj Duris v Tlkot môjho srdca sa zastavil či vynikajúca Emmanuelle Devosová ako Casselov ženský náprotivok).

Späť na Filmy Jacquesa Audiarda – texty