Rozhovor: Vladislava Plančíková (Felvidék – Horná zem)

Vladislava Plančíková je režisérkou filmu Felvidék – Horná zem.

Tvoj celovečerný debut Felvidék – Horná zem je zobrazený pre dokument netradičnou technikou pixilácie. Prečo si sa rozhodla spracovať historickú tému práve týmto spôsobom?

Na filme som robila niekoľko rokov a počas práce sa formoval môj prístup k téme, a teda aj spôsob rozprávania i celková vizuálna stránka. Postupne som pochopila, že pre citlivé a prijateľné zobrazenie faktov a myšlienok je pre obe zasiahnuté strany animácia najlepším spôsobom. Pre mňa je najdôležitejšia idea a až potom jej forma.

Myslíš si, že je otázke slovensko-maďarských vzťahov venovaný dostatočný priestor v slovenskej kinematografii? Napriek tomu, že z aktívnych slovenských filmárov majú viacerí maďarské korene je, zdá sa, táto téma akoby obchádzaná.

Ono je to celé komplikovanejšie. Objavenie sa určitej témy v časopriestore závisí od daného kontextu – od politickej situácie, nastavenia spoločnosti, vnútornej potreby filmárov sa istej otázke venovať… Myslím si, že posledné roky sa slovensko-maďarské pomery celkom nenásilne zrkadlia v rôznych polohách – od hraného filmu cez dokument až po televízny seriál. Vidím to pozitívne a teším sa z toho.

Momentálne prebieha akási druhá distribučná vlna filmu, ktorá ho vďaka projektu Mobilné kino sprístupňuje aj menším mestám či dedinám. Aká je spätná väzba?

Od začiatku bola hlavná cieľová skupina jasná, chceli sme, aby sa film dostal k slovenskému a maďarskému divákovi, no predovšetkým k pamätníkom a tým, ktorí boli priamo zasiahnutí udalosťami. A Mobilné kino je realizáciou tohto sna, z čoho sa všetci veľmi tešíme. Samozrejme, reakcie a ohlasy sú rôzne, no každý mail od divákov poteší.

Chystáš sa v téme pokračovať?

Pre mňa slovensko-maďarské vzťahy isto ostávajú osobnou a vnútornou témou, ale necítim momentálne potrebu točiť Felvidék II.

Dopočula som sa, že teraz pracuješ na ďalšom projekte. Mohla by si nám z neho niečo prezradiť?

Áno, pripravujem ďalší autorský film, na ktorom mi osobne záleží a pociťujem vnútornú potrebu ho zrealizovať. Má názov Čierno-biela mágia a paralelne zobrazuje dva svety – stredoafrický Kamerun a stredoeurópske Slovensko, kde cez tradície, duchovno a magické praktiky dospievame k momentu, že ľudia sú všade rovnako dobrí i zlí, že máme spoločnú akúsi starú múdrosť, že je tu čosi hlboké, prastaré, niečo kam sme ešte modernou vedou nedospeli.

Lea Krišková