Richard Linklater – zlodej okamihov
11. septembra 2014
Pred polnocou
štvrtok 20.00 Amfiteáter
Chlapčenstvo
piatok 14.00 Dom umenia
„Som ako postava Jacka Blacka [v Škole Ro(c)ku]. Človek s vášňou, nie však k rock and rollu, ale k filmárčine. Človek, ktorý sa váľa v malej miestnosti a všetci si myslia, že je vandrák, ale snáď má čo povedať.“
Richard Linklater, Hollywood Reporter, júl 2012
Tvorba Richarda Linklatera osciluje niekde medzi ideou mainstreamového a klubového filmu. Veľké hollywoodske mená a marketingová stratégia posledných diel dokázala pritiahnuť do klubových kín a multiplexov zaujímavé počty divákov. Stratégie spočívajú v príbehu o nakrúcaní. V prípade trilógie Linklater zaujme deväťročnými odstupmi medzi jednotlivými časťami filmu (Pred úsvitom, Pred súmrakom, Pred polnocou), v poslednej snímke je ním 12-ročné nakrúcanie dospievania hlavnej postavy (Chlapčenstvo). Na rozdiel od blockbusterov v spomenutých filmoch absentuje výrazný dramatický oblúk, dej plynie pomaly. Filmy preto zachytávajú krátky časový úsek zo života postáv – väčšinou jeden deň. Akciu tak nahrádzajú dialógy bez konkrétnej motivácie, ktoré nám však odhaľujú oveľa viac, než si myslíme.
Texaský režisér neostal len pri hranej tvorbe. Vo filmoch Bdelý život a Temný obraz si vyskúšal techniku animácie, pričom predobrazmi postáv boli skutoční herci, s ktorými pracoval aj v minulosti (napr. Ethan Hawke). V roku 2006 si splnil aj povinnosť voči dokumentárnemu filmu a nakrútil Fast Food Nation, v ktorom kritizuje fenomény modernej konzumnej spoločnosti.
Bohatá kinematografia Richarda Linklatera komplikuje definovanie režiséra z hľadiska témy či formálnych prostriedkov. To, čo ho vyťahuje z filmovej šedi a čím si získal záujem divákov sú však obyčajné príbehy obyčajných ľudí. Už vo filme Slacker zobrazuje oddramatizovaný príbeh mladých z okraja spoločnosti. Linklater ukazuje, že aj na prvý pohľad nenápadné a bezvýznamné momenty môžu zmeniť našu budúcnosť. Často tak pracuje s mladými postavami plnými ideálov. Vie, že sa budú meniť, prispôsobovať a čoraz viac oslabovať. A v tom vidí tú podstatu, ktorú najlepšie vyjadrí prostredníctvom filmu.
Lea Krišková