Predstavujeme: Vojdi do prázdna

Francúzsko-argentínsky režisér Gaspar Noé síce nakrúca od 80. rokov, Vojdi do prázdna premietaný v sekcii Kinema Choice, je však iba jeho tretím celovečerným filmom. Všetky tri pritom získali silný ohlas. Pohybujú sa totiž na hranici experimentu a pre niektorých sú nepríjemne explicitné – čo zatienilo ich kvality. Sám proti všetkým je príbehom frustrovaného mäsiara, Zvrátený zas dňom zo života šťastného páru, ktorý sa začína koncom a ktorý sa preslávil8-minútovým záberom znásilnenia hlavnej hrdinky, stvárnenej Monicou Bellucci.

Vojdi do prázdna je rovnako „kontroverzný“ ako predchádzajúce dva filmy, hranice kinematografie skúma ešte výraznejšie. Zápletkou je vzťah brata a sestry – ako počas života, tak po smrti. Oscar (Nathaniel Brown) totiž zomiera, no jeho duch lieta nočným Tokiom a „stráži“ Lindu (Paz de la Huerta).

V prípade tohto filmu nemožno hovoriť o príbehu. Tak ako kamera na začiatku preberala Oscarov pohľad, preberala po jeho smrti „pohľad“ Oscarovho ducha. Preto je absolútne odpútaná, voľne sa vznáša, prechádza z jedného prostredia do druhého. A rovnako voľne pracuje Noé s časom: prítomnosť sa prelína s minulosťou, z fragmentov sa postupne skladá vzťah medzi súrodencami, ich život a metafyzika života ako takého. Film je inšpirovaný Tibetskou knihou mŕtvych a zážitkami s halucinogénmi – aj preto v ňom platí iná logika ako v našom svete.

Je pochopiteľné, že takéto dielo sa dočkalo rozporuplného prijatia. Niektorí kritici film zatracovali ako exhibíciu, iní ho považovali za vizionársky pre snahu pracovať s médiom filmu a odpútať sa od maximálneho možného množstva konvencií – a to v Európe nerobí veľa autorov.