Predstavujeme: Len Boh odpúšťa

Po výraznom medzinárodnom úspechu filmu Drive patrila novinka Nicolasa Windinga Refna Len Boh odpúšťa medzi najočakávanejšie filmy roka. Refn nekompromisne pokračuje vo svojej umeleckej vízii s tým rozdielom, že oproti jeho predchádzajúcim dielam kladie minimálny dôraz na dej a logickosť naratívnej štruktúry.

Dejové výpustky sú nahradené fantazijnými sekvenciami, ktoré je niekedy ťažké odlíšiť od reality. V Refnovom filme samozrejme nemôže chýbať explicitne zobrazené násilie a výrazná vizuálna stránka. Temné prostredie nočného Bangkoku je takmer v každej scéne doplnené nápadnými červenými motívmi. Statické alebo spomalené zábery so stoickými postavami, ktoré sú archetypmi či už západnej alebo východnej kultúry, sú súčasťou atmosféry filmu. Postavy konajú v mene pomsty. Pomsta je hlavnou témou filmu a Refn, ako tvorca čerpajúci zo spoločenskej fascinácie násilím na plátne, ju zobrazuje v tom najmenej príťažlivom svetle. Kladná tak nie je ani jedna z postáv.