Pišti & Jáni, Travel Urgency

Filip Zbojek a Matej „Ori“ Oravec robia na Cinematiku videodenníky už osem rokov. Vždy prichádzajú s novými postavami a množstvom šialených nápadov. Po dvojročnej prestávke sa k nim tento rok vrátil aj Michal Baláž, aby s Orim vytvoril ďalšiu nezabudnuteľnú dvojicu: majiteľov cestovnej kancelárie Pištiho a Jániho, ktorí cestujú srdcom.

Pýtali sme sa Filipa Zbojeka, režiséra videodenníkov, ako to celé vzniklo.

Viacero ľudí hovorí, že tento rok boli videodenníky najviac vydarené vôbec. Vieš to niečím vysvetliť, alebo sa jednoducho „zadarilo“?

Viacero ľudí hovorí, že tento rok mal festival najlepšiu atmosféru. Možno je to tým. Alebo zájdem ďalej – až do biblických análov, kde sa píše: „A na siedmy rok prišiel zmysel.“ Každý rok skúšame inú formu, tento rok sme sa rozhodli predať festival a ukazovať ho v najlepšom svetle. Takže hodnotím, že teleshopping je u nás stále populárny žáner.

Býva zvykom, že „zadareniu sa“ predchádza nejaká príprava. Tento rok sme sa zodpovedne pripravili na to, že to odpálime spontánnymi výkonmi, ako sa patrí.

Sústredili sme sa hlavne na hereckú akciu dvoch srdciarov. Už počas vlkodlačieho ročníka to medzi nami troma riadne iskrilo, vznikali úžasné skeče. Ubehli 2 roky, kým Mišo opäť naskočil na vlak a stálo to za to. Jednoduchý, priamočiary scenár, vyšperkované prevedenie a otvorenosť voči neznámemu.

Po troch rokoch sa k tebe a Orimu opäť pridal Mišo Baláž. Ďalšia hlava plná šialených nápadov asi tiež pomohla…

Mišo je potentná, vždy preplnená hlava schopná hocikedy striekať šialené nápady. Ja s Orim sa gúľame po stranách, sem-tam pridáme zo svojej munície a už si len kontrolujem, ktorým smerom a s akou intenzitou striekať.

Prechádzajúce roky ste zvykli rozprávať nejaký väčší príbeh. Prečo ste od tohto konceptu upustili?

Po minulé roky väčší príbeh zapríčinil, že vo videodenníkoch sa spomínal festival len okrajovo. Skúsili sme minimalizovať príbeh a viac predať festival. Tento rok ma Mišo naučil, že nemusíme všetko vysvetliť a ukázať.  Ľudia si sami doplnia puzzle a výhoda tejto skladačky je, že každá odpoveď je správna. Ale príbeh sme mali opäť bohatý, hustý a prepracovaný. Len do videodenníkov sa toho veľa nezmestilo.

Ako vôbec vznikol nápad na postavy Pištiho a Jániho?

Vzniklo to na prvom brainstormingu. Vymyslel to asi Mišo, ale už sa mi zlieva kto čo priniesol do projektu. Krásou našej kooperácie je, že všetko robíme spolu. Máme spoločnú nádobu, tam to všetko lejeme a spoločne vylievame. Nádoba nikomu nepatrí a aby sa jej počas celého roka nič nestalo, je odložená doma u Mareka Szolda, ktorý nám ju vždy mesiac pred festivalom prinesie a začína zábava.

Indície od Mareka boli: dovolenkový Last Minute a sérioví vrahovia. Seriály nesledujem, tak sme sa chytili prvého. Najprv prišli mená, potom majitelia cestovky, jednovaječné dvojčatá, misia spraviť zo Cinematiku Cannes…

Koľko z vašej práce vzniká na mieste a koľko máte pripravené vopred?

Pred festivalom sme vymýšľali, čo to dalo. Mali sme zaujímavú backstory – nech sú charaktery čo najbohatšie. Keď prišla fáza, že toho už bolo dosť a začalo sa nám všetko miešať, tak sme stopli vývoj a pokračovali až na festivale. Samotný scenár vznikal v priebehu natáčania počas festivalu. Za jazdy prichádzali heslá ako „cestujte srdcom“, „Lietajúci Konečný“, či „world fistival“. Pripravili sme sa na všetko, ale to všetko vznikalo až počas natáčania.

Prečo ste sa rozhodli zakončiť denníky prepojením na predchádzajúce roky?

Báli sme sa, že si nikto nevšimne, že každý rok robia videodenníky tí istí ľudia J Každým rokom sa snažíme nadobro pochovať naše charaktery, aby nás nestrašili počas zvyšku života. Pišti a Jáni ale nabrali tento rok také rozmery, že by kľudne mohli byť maskotmi Cinematiku aj naďalej. Preto len utiekli a necháme sa prekvapiť, či sa vrátia a v akej podobe.

> Videodenníky 2013