Miro Remo hlási Comeback
11. septembra 2014
Predstavte si, že vás po dvadsiatich rokoch prepustia z väzenia. Kam by smerovali vaše prvé kroky? Ako by ste sa začlenili do spoločnosti? Kde by ste hľadali prácu? Máte sklz dve desaťročia a ste úplne odpísaní.
Dokumentárny film Comeback mapuje životy dvoch recidivistov počas pobytu v najstráženejšej väznici v Ilave i po ich prepustení na slobodu. Premiéra sa mala konať už v roku 2012, no nakoniec došlo k posunu. „Svedomie mi nedovolilo vypustiť film von skôr, než budem vnútorne spokojný s výsledkom. Možno som potreboval dozrieť, neviem, no ten pocit sa, chvalabohu, nakoniec dostavil. Dotáčal som do poslednej chvíle,“ povedal Miro Remo v rozhovore pre festivalový denník MFF Karlove Vary, kde mal Comeback tento rok svoju úspešnú svetovú premiéru.
„Keď sa blíži posledný mesiac do prepustenia, už vás nič iné nezaujíma. Mysľou ste tam. Spávate maximálne 4-5 hodín a čas sa neuveriteľne pomaly vlečie.“
Na situáciu po prepustení vás však intenzívne premýšľanie nepripraví. Strohý a chladný interiér väznice predstavuje pre recidivistov niečo ako rokmi nadobudnutý náhradný domov. Nikto nepredpokladá, že by mimo cely pobudli dlhšie ako niekoľko mesiacov. Akonáhle totiž minú 96,49 eur (čiastka, ktorú dostane každý väzeň po opustení väznice ako „štartovací balíček“), sú konfrontovaní s tvrdými nastaveniami spoločnosti. Ide o zacyklený kruh.
Miro Remo necháva vo svojom filme zaznieť viacero silných príbehov z úst rôznych protagonistov. Hlavné postavy – Miro a Zlatko – sa vykryštalizujú až po opustení väzenských múrov, kde ich štáb pozoruje pri náročnom počínaní si na slobode. Film svojou štylizáciou miestami pôsobí ako hraný – čo podčiarkuje práca kameramanov aj výrazná hudobná zložka. Budovanie dôvery medzi štábom a väzňami je očividné (napríklad vďaka použitiu detailných záberov aj pri neľahkých osobných výpovediach). Napriek ťažkej téme sa pri pozeraní filmu minimálne niekoľko krát pousmejete (či je to scéna, keď si Miro ako prvú vec v nákupnom centre kúpi za 90 eur takmer identickú šušťákovú bundu ako mal predtým alebo vsuvka s ružovým zvýrazňovačom). Talent na zachytenie zdanlivo nepodstatných drobností a trpezlivé pozorovanie rutinných činností vo väznici sú v tomto prípade kľúčovými.
Comeback divákovi kladie otázky, snaží sa s ním nadviazať dialóg. O integrácii väzňov do spoločnosti, o justičných opatreniach. Zároveň v riešeniach ostáva skeptický. Ako hovorí aj jeden z väzňov: „Ja som tu už dva krát bol, aj sa sem ešte dva krát dostanem. To už nič nezmením. Lebo keď budem mať možnosť niekoho odrbať, tak ho odrbem.“ Cesty naspäť a späť.
Saša Gabrižová