Interview: Roberto Donati
13. septembra 2011
Roberto Donati (IT) vyštudoval modernú literatúru a filmové štúdiá. Napísal knihu na tému nostalgie vo filmoch Sergia Leoneho a komiksovú antológiu štyroch noirových príbehov. Momentálne sa venuje televíznym seriálom a hranému filmu.
Už si bol členom poroty Meeting Point Europe. V čom sa odlišuje tohtoročný výber od predchádzajúcich rokov?
Išlo to rovnakým spôsobom. Tak isto dúfam, že festival bude rovnako dobrý a splní svoj účel
Aký je rozdiel medzi tým, keď ste v pozícii kritika a v pozícii člena poroty na festivale? Líši sa v niečom pohľad na filmy?
Osobne necítim žiaden rozdiel. V prvom rade rád sledujem filmy. To sa mi páči na práci kritika i porotcu. Tak isto sa o filmoch veľmi rád rozprávam, vyjadrujem postrehy alebo pocity. Takže prácu porotcu chápem ako „zoficiálnenie“ toho, čo rád robím
Má dnes kritika ako taká nejaké slovo? Ovplyvňuje prijímanie filmov?
Obávam sa, že nie, najmä odkedy môže byť vďaka internetu kritikom každý. Ako raz povedal Truffaut: „Každý ma dve práce: tú svoju a zároveň je filmovým kritikom.“ Filmy sú tak populárne, že každý má pocit, že o nich môže vyjadrovať svoj názor. Má to svoje pozitíva i negatíva. Filmová kritika je možno trochu podcenená.
Aká je budúcnosť kritiky v printových médiách?
Z môjho pohľadu iba jedna: je potrebné byť špecialistom na málo, ale dobrých vecí. Internet nebude riešením, ale ani obyčajná tlač. Tak čo? Skutočne neviem…
Môžeme hovoriť o talianskej kritike, o nejakých jej špecifikách?
Ak hovoríme o mojej krajine môžem povedať jednoducho: áno. Skutočne vidím taliansku filmovú kritiku. V skutočnosti je viac ako „jedna“: je tu tradičná kritika (noviny a magazíny), je nová generácia kritikov (internet a pod.), je fanúšikovská kritika (veľmi špecializované magazíny alebo recenzie). Podstata nie je v kvantite, ale v kvalite a najmä v očakávaniach publika. Je filmová kritika skutočne užitočná? Mohla by byť, ale nie vždy.
Aký je stav filmovej kritiky v Taliansku?
Katastrofálny nie je stav kritiky, ale stav masových médií, do ktorých kritici môžu písať. Prakticky už neexistujú a ak áno, sú v rukách niekoľkých ľudí (samozrejme, stále rovnakých) .
V súťaži tento ani minulý rok nie je žiaden taliansky film. Prečo?
Taliansky film je biedny a takmer mŕtvy, nie?