Čierne noci na Cinematiku 2010

Do tmavej noci bez mesačného svitu a hviezd ponorené ulice veľkomesta. Na mokrom asfalte sa lesknúce svetlá neónových vývesných štítov pochybných podnikov. Para stúpajúca spod kanálových príklopov a predmety vrhajúce pôsobivé tiene. Takto vyzerajúci svet si zrejme mnohí predstavia, keď sa povie film NOIR; svet zaľudnený rozorvanými drsnými mužmi s poznamenanou minulosťou, súkromnými detektívmi, zlodejmi, podvodníkmi, skorumpovanými policajtmi a v neposlednom rade tajomnými ženami.

Klasický film noir je doménou hollywoodskeho filmu štyridsiatych a päťdesiatych rokov a dodnes sa historici a teoretici úplne nezhodli na tom, či tento fenomén chápať ako samostatný žáner, alebo ako istý výrazný prúd v americkej kinematografií danej doby, zahŕňajúci mnoho žánrov. Samotný názov film noir (čierny film) pochádza od francúzskych kritikov, ktorí takto po druhej svetovej vojne ex post pomenovali celú plejádu filmov majúcich spoločné tematické aj štylistické motívy a spôsob rozprávania zdôrazňujúci subjektivitu hlavného hrdinu. Filmy noir vo svojej „najčistejšej“ podobe vychádzajú zväčša z kriminálnych trilerov a detektívok autorov takzvanej drsnej školy (Raymond Chandler, Dashiell Hammett, James M. Cain…). Ich príbehy často sledujú cynických a drsných mužských hrdinov zmanipulovaných a privedených až na cestu zločinu dvojtvárnou, zvodnou ženou. Takáto, všetky svoje ženské zbrane využívajúca promiskuitná žena sa stáva pre hlavného hrdinu osudovou (femme fatale) a neraz ho dovedie až k tragickému koncu.

Filmy noir predstavovali vo svojej dobe v kontexte vtedajšej hollywoodskej tvorby odvážnu prezentáciu sexuality, násilia, kriminality, sociálnych problémov a morálnej nejednoznačnosti. Priniesli témy ako odcudzenie v modernej (najmä mestskej) spoločnosti či sexuálna manipulácia a reflektovali množstvo aktuálnych problémov. V ich pochmúrnom ladení a príbehoch sa v priebehu rokov postupne odrážali problémy súdobej Ameriky (druhá svetová vojna, studená vojna, paranoidné hľadanie komunistov, strach z atómových zbraní a podobne).

V prípade mnohých diel nie je možné úplne striktne určiť, či ide o noir, alebo nie, a taktiež nemožno presne určiť začiatok a koniec takzvanej „čiernej série“ v americkej kinematografií. Podľa niektorých historikov môžeme označiť ako“čistý“  film noir zhruba 300 snímok. Ako počiatok „čiernej série“ sa zvykne označovať Maltézsky sokol Johna Hustona z roku 1941 a titul jej „oficiálneho zakončovateľa“ náleží  Wellesovmu Dotyku zla z roku 1958.

Film noir však žije ďalej. Jeho vplyv je dodnes mimoriadne silný a jasne viditeľný v tvorbe najrôznejších režisérov z celého sveta. Súčasné filmy pracujúce s tematickými, štylistickými a rozprávačskými postupmi klasických filmov noir a vzdávajúce im poctu označujeme ako neo noir. Diela spadajúce do tejto kategórie prezentujú charakteristické noirové postupy v zmodernizovanej podobe a zasadzujú ich príbehy a motívy do nových súvislostí i prostredí.

Cinematik tento rok predstaví v rámci sekcie Za hranicou kultu pozoruhodnú prehliadku neo-noirových diel. Bude im venovaná aj – už tradičná – sobotná filmová noc nazvaná NOC NEO NOIR.

Mimo iných neo noirov budú mať návštevníci Cinematiku možnosť vidieť americký film Zmiznutie (Brick) režiséra Riana Johnsona, ocenený na festivale Sundance, sledujúci príbeh inteligentného študenta Brendana pátrajúceho po svojej stratenej priateľke. O osudovú a nebezpečnú ženu pôjde aj v snímke Diabolská zvodkyňa (The Last Seduction) v réžii Johna Dahla. Stvárnila ju Linda Fiorentino ocenená Asociáciou newyorských filmových kritikov ako Najlepšia herečka. Neo noir zasadený do budúcnosti bude reprezentovať titul Franklyn (Franklyn) odohrávajúci sa v Británii ovládanej cirkvou. Originálnu rodinnú variáciu na film noir vo výbere zastúpi prelomový film Roberta Zemeckisa Kto obvinil králika Rogera? (Who Framed Roger Rabbit).

A tešiť sa môžete aj na ďalšie skvelé filmy.