fbpx

Tipy na nedeľu

18. septembra 2016

Nenechajte si ujsť

Rodinný film
14:00 Fontána
Príbeh detí, ktoré sa nečakane dostanú slobodu, keď sa ich rodičia vyberú na výlet loďou za účasti tvorcov.

Možno zajtra + Genpatsu
14:00 Kino Klub
Dva slovenské stredometrážne filmy, ktoré uvedú ich režisérky.

Para nad riekou
17:00 Fontána
Rober Kirchhoff osobne uvedie film o slovenských jazzových hudobníkoch svetového formátu.

Slávnostné odovzdávanie cien
19:00 Dom umenia
Ktoré filmy si tento rok preberú ocenenia v jednotlivých kategóriách?.

Tipy dňa

Stanko

r. Rasťo Boroš
Fontána 11:00

Road movie kladúca dôraz na tematiku vzťahu. Režisér Rasťo Boroš unikátne obsadil herca medzi samých nehercov. Hlavná postava Stanko odišiel za novým životom do Talianska. Jeho bývalý šéf mu dal poslednú šancu. Mentálne nedozretý flákač so sebou musí vziať „tanečnicu“. Do tejto úlohy režisér obsadil neherečku Ivanu Kanalošovú. Na Slovensku čo? Nič. Ale v Taliansku…! Dlhá cesta vynútene zarezáva egom do ega toho druhého. Na prvý pohľad dvaja ľudia, ktorých nič nespája, svojim kde-tu prehnane expresívnym prejavom pôsobia celkom otvorene. Stratení hrdinovia utekajú za slobodou, túžia po domove a v skutočnosti utekajú sami pred sebou. Film, aj o zákulisí obchodu s bielym mäsom, sa určite dostane senzitívnejšiemu divákovi pod kožu. Niektoré neopakovateľné situácie, ktoré vidíme na plátne, boli nakrúcané skrytou kamerou a o to je príbeh autentickejší.

Lenka Magulová

Alica v mestách

r. Wim Wenders
Dom umenia 11:00

Dávno predtým, ako Wim Wenders nechodil klopať na dvere, volal anjelským hlasom do neba, potuloval sa po Lisabone alebo skúmal stav vecí, zobral novinára Phillipa a malú deväťročnú Alicu po potulkách po svete. New York, Amsterdam, Gelsenkirchen, Wuppertal. Aby našli jej babku, alebo možno aj nejaký kúsok samých seba, ukrytý niekde hlbšie v duši. Aby si popri tejto príťažlivej a v únosnej miere sentimentálnej ceste zafilozofoval napríklad o podstate fotografie a úlohe televízie v modernom svete. Ale najmä aby nám režisér ukázal bezstarostný fikčný svet, v ktorom si novinár chodí mesiac po Spojených štátoch a s radosťou si ich fotí. Následne prechádza Nemecko krížom krážom s malým dievčatkom po boku, vyžívajúcom sa vo vyslovovaní slovíčka nein a menších klamstvách. Na peniazoch nezáleží, dôležitejšie sú zážitky.

Erik Binder

Excalibur

r. John Boorman
Fontána 23:00

Film Johna Boormana, ocenený Cenou za umelecký prínos na festivale v Cannes, vznikol na motívy slávnej legendy o kráľovi Artušovi a rytieroch okrúhleho stola. V temných časoch stredoveku je Anglicko rozdelené a zničené vojnami. Jedinou nádejou na mier je Uther Pendragon, ktorému mocný čarodejník Merlin sľúbi za uzavretie prímeria magický meč Excalibur. Uther sa však zamiluje do manželky svojho soka a obetuje všetko, čo má. Pri úteku pred spravodlivosťou je smrteľne zranený a vo vrcholnom zúfalstve zapichne meč do skaly… Johnovi Boormanovi sa podarilo preniesť do filmu atmosféru legendy o Artušovi tak ako nikomu inému. Za pomoci realistických motivácií, grandióznej hudby, výraznej štylizácie a kombinácie kresťanského a pohanského sveta vytvoril atmosférické, až snové dielo, ktoré sa pohybuje na rozhraní reality a fantázie.

Marcel Šedo

Rodinný film

r. Olmo Omerzu
Fontána 14:00

Pripadajú Vám české „vzťahovky“ akosi príliš tragikomické, šuštiace pri dialógoch papierom a trpiace „pelíškovským“ komplexom? Ak áno, vyskúšajte filmy režiséra slovinského pôvodu Olma Omerzua. Ten nám poskytol pred pár rokmi náhľad do útrob panelákového bytu a jeho frustrovaných obyvateľov vo filme Príliš mladá noc. V podobne neutešenom pohľade na (nielen) české moderné vzťahy pokračuje aj v „rodinnom“ filme Rodinný film. Neklame iba názov, ale aj plagát filmu s na pohľad dokonalou rodinkou v čele s mužným Rodenom a až nebezpečne roztomilým psom. O čom vlastne je? O každom členovi rodiny zvlášť a o rodine ako celku. O jej význame v postmodernom svete, o hrdinstve, zbabelosti, empatii a o každom zdanlivo bezvýznamnom detaile vo filme. Ale klame aj výstavba scenára. K dôležitému zlomu prichádza Omerzu až niekde v polovici rozprávania, takže ho neradno prezrádzať vopred a film sa nečakane rozvetvuje do viacerých dejových línií a režisér necíti potrebu všetko uspokojujúco uzavrieť. Omerzu ukazuje, akoby ten najpravdivejší obraz vzťahov v cudzej krajine mohol poskytnúť iba objektívnejší pohľad zvonka, nezaťažený sebaklamom o vlastnej dokonalosti.

Erik Binder