Seidl opäť v pivnici – tentoraz už doslova

Kontroverzný, centrálnou kompozíciou posadnutý a tabu búrajúci nonkomformista Ulrich Seidl berie útokom filmové festivaly s najnovším filmom V pivnici. Svojim spôsobom ide o akési tematické vyvrcholenie jeho tvorby, keďže temné zákutia a „pivnice“ Rakúska skúmal v každom svojom filme, avšak vždy len v metaforickom slova zmysle. Tentoraz však divákov zavedie do nechválne preslávených rakúskych kutíc, ktoré môžeme bez problémov označiť za podvedomie tohto národa.

Za posledných desať rokov sa v Rakúsku prevalilo viacero príšerných príbehov – roky väznených a znásilňovaných žien a detí, teda ide o pomerne „čerstvé rany“. Seidl však na tejto téme neexploatuje. Zaujíma sa skôr o tajný život a obsesie vybraných Rakúšanov, na základe čoho analyzuje pokrytectvo spoločnosti. K témam prehnanej lásky k zvieratám (Zvieracia láska), sebadeštruktívnemu spôsobu života modeliek (Modelky), si tak môže pripísať aj strach z islamskej apokalypsy, očarenie nacizmom a ďalšie kontroverzné témy objavujúce sa v jeho najnovšom filme.

Svojský zostáva aj po formálnej stránke. Používaním „sieťového“ naratívu vytvára akúsi esej o rakúskych „pivničiaroch“. Obdobným spôsobom pracoval aj v predchádzajúcich dokumentoch, ako napríklad v Ježiš, ty vieš, kde na príklade šiestich veriacich poukazuje na egoizmus individuálnej viery. Z hľadiska štýlu využíva najmä centrálne kompozície, ktoré sa tiahnu jeho dokumentárnou i hranou tvorbou. Precízna kompozícia mizanscény má obvykle za účel zobrazované ironizovať a sebareflexívne „pomrkávať“ na diváka.

Svet Ulricha Seidla má skrátka dve tváre. Na jednej strane je chladný, nechutný a cynický, avšak na druhej aj vtipný, bystrý a analytický. Pokiaľ k nemu pristúpite bez predsudkov, odídete obohatení.

Marcel Šedo

Film V pivnici uvedieme o 20:00 v Dome umenia.