fbpx

Ex Machina

18. septembra 2016

Predstavte si, že ste spoluscenáristom na filmoch Dannyho Boylea, respektíve hneď autorom predlohy k jeho filmu Pláž (2000) a on zlízne celú smotanu. Čo urobíte? No nakrútite si svoj vlastný film podľa vlastného scenára. Tak učinil minulý rok Alex Garland a ponúkol nám nahliadnutie do blízkej budúcnosti a nástupu umelej inteligencie v nej prostredníctvom filmu Ex machina. A urobil dobre.

Caleb dostane príležitosť navštíviť rezidenciu geniálneho vedca, svojho firemného šéfa Nathana niekde mimo civilizáciu v jeho ultramodernej rezidencii. Tu sa stretáva s mladou a krásnou Avou. Že to zaváňa problémami? Presne tak. A to si predstavte, že Ava je umelo vytvorená bytosť a nie „iba“ žena z mäsa a kostí. Spoločne s Nathanom sa púšťajú do preskumávania tohto revolučného experimentu. Zabudnite však na apokalypsu ako v Terminátorovskej pentalógii, tento príbeh sa atmosférou viac opiera napríklad o klasické robotické poviedky a romány Isaaca Asimova.

Témou pripomenie jednu z mála hollywoodskych Asimovských adaptácií Andrew: člen našej rodiny (Bicential Man, Chris Columbus, 1999), alebo známejšiu a kontroverznú A.I. Umelú inteligenciu Stevena Spielberga (Artificial Intelligence A.I., 2001). V prvom prípade sme tu mali robota muža, v druhom dieťa, malého chlapca a v Ex machine ženu. Garlandov film má však atmosférou bližšie k rovnako britskému a nezávislému Moon (Duncan Jones, 2009). Inými slovami je film Ex Machina príjemne staromódny, pomalý a trochu predvídateľný. Kto však na podobnej literatúre a filmoch vyrastal a umelá inteligencia preňho predstavuje materiál na pozorovanie, premýšľanie a kacírske filozofovanie, nenájde na Garlandovom debute takmer žiadnu chybu. Ako na mužmi dokonalo vytvorenej umelej ženskej bytosti…..

Erik Binder

Film budeme hrať v Bažant kinematografe o 20:30.